Výroba má 4 hlavné etapy - sladovanie, príprava zápary, kvasenie a destilácia.
- Sladovanie: jačmeň sa preseje a 2 až 3 dni sa máča, vlhký jačmeň sa rozprestrie na sladovaciu plochu (humno) a nechá sa klíčiť ( 8-12 dní ). Pri klíčení jačmeň vylučuje enzým diastáza, tento škrob obsiahnutý v zrne sa mení na cukor. Naklíčený jačmeň sa nazýva zelený slad. Klíčenie je nutné vo vhodný okamžik prerušiť, a to tak, že sa naklíčený jačmeň usuší. Deje sa tak v sušiarni s dierovanou podlahou (hvozd), ktorou môže prechádzať horúci vzduch a dym z rašelinovej pece. Tradičným palivom je tu rašelina ( používa sa ako palivo i v domácnostiach). Dym z rašeliny dodáva whisky charakteristickú dymovú chuť. Rôzne sladové whisky sa odlišujú rôznym stupňom dymovosti ( tiež záleží na druhu rašeliny – slatinná alebo lesná).
- Príprava zápary : usušený slad sa rozomelie na sladový šrot a v zaparovacej kadi sa zmieša s horúcou vodou. Rozpustený škrob sa mení na cukrovú kvapalinu nazývanú zápara, ktorá sa stočí.
- Kvasenie - fermentácia: horúca zápara sa ochladí a prečerpá do kvasných nádrží ( 9000 až 45000 L ). Pridajú sa kvasinky a zápara kvasí. Cca po 48 hodinách sa zmení na slabý alkoholový roztok podobný pivu, ktorému sa hovorí skvasený rmut.
- Destilácia: sladová whisky sa destiluje dvakrát a to v kotlíkových destilačných zariadenich (pripomínajú veľké medené kotly).
Výroba obilnej whisky
Rozsah výroby je širší. Vyrába sa zo sladovaného i nesladovaného jačmeňa a kukurice v patentnom (Coffeyovom) destilačnom zariadení. Väčšina obilných whisky sa využíva k miešaniu zmesí. Obilnej whisky chýbajú sekundárne prímesy, ktoré sa naopak vyskytujú vo whisky sladovej (silice zo sladovaného jačmeňa, látky pochádzajú z rašeliny). Výroba obilnej whisky je kontinuálnym, vysoko automatizovaným priemyslovým procesom.
Zrenie
Ako sladová, tak obilná whisky musí po destilácií zrieť – v dubových sudoch. Podľa zákona musí zrieť minimálne počas 3 rokov. Zrenie ovplyvňuje miesto – aby sa whisky mohla nazývať škótskou, musí zrieť v Škótsku (vplyv klímy), veku – postupom času sa strácajú ostrejšie zložky a vzniká jemná whisky, sudy – v priebehu zrenia whisky sfarbí drevom suda, sud môže dodávať i určitú chuť a mäkkosť.